Copyright 2019 - POWER-SPORT.sk

Železo

Verím, že definícia definície je znovu vynájdenie. Nebyť ako vaši rodičia. Nebyť ako vaši priatelia. Byť sám sebou.

Úplne.

 

 

Hnery Rollins - The Iron

Keď som bol mladý, nemal som v sebe žiadnu sebaúctu. Bol som len kopa strachu ktorá dostávala facky a ponižovanie od každodenného šedého života. Mal som strach z vlastných rodičov. Učitelia ma nazývali „odpad“ a vtĺkali mi do hlavy že moja kariéra v dospelosti nepresiahne úroveň kosiča trávnikov. Zažíval som skutočný teror. Spolužiaci ma zastrašovali, bili za farbu mojej kože a smiali sa z mojej "veľkosti". Bol som vychudnutý, nemotorný a keď si ma ostatní doberali vôbec som sa im nečudoval. Vedel som prečo a nemal som preto žiadnu chuť utiecť pred nimi domov. Nemalo by to žiaden význam, utekal by som sám pred sebou.


Bol som človek ktorý budil antipatiu. Ani šport mi nejak extra dobre nešiel. Nadávali mi do chudákov. Jediné v čom si myslím že som bol dobrý bol box. Bol to však len vďaka všetkému tomu hnevu, ktorý napĺňal každý moment môjho bytia a urobil ma divým a nepredvídateľným. Bojoval som s podivnou zúrivosťou a ostatní chalani si mysleli, že som blázon.

Nenávidel som sám seba. Henry Rollins, Henry Rollins.

(Portrét od Timothy Greenfield-Bandersa)

Chcel som rozprávať rovnako ako oni, obliekať sa ako oni, nosiť sa s ľahkosťou vedomia, že ma na polceste medzi triedami nezmlátia. Roky prechádzali a ja som sa naučil všetky tieto pocity držať vo svojom vnútri. Dokázal som sa baviť iba s pár chalanmi od nás z môjho ročníka. Boli to rovnakí zúfalci ako ja. Niektorí z nich sú vša kdo dnešného dňa najlepší ľudia akých som kedy poznal. Baviť sa s chalanom, ktorému už päť krát strčili hlavu do záchodu a spláchli, chovať sa k nemu s rešpektom.... To všetko mi stačilo k tomu, aby sa pre mňa stali skutoční priatelia na celý život. Ale aj s priateľmi bola škola na hovno. Učitelia mi to znepríjemňovali ako sa len dalo a ja som si o nich taktiež myslel svoje.

Jedného dňa prišiel do školy pán Pepperman. Mal to byť môj nový poradca. Bol to mohutne stavaný veterán z Vietnamu a šla z neho celkom hrôa. Na jeho hodinách si nikto nedovolil rozprávať. Raz si to jedem týpek dovolil a pán Pepperman ho zodvihol zo zeme a prišpendlil na tabuľu. Pán P. ako ho ďalej budem volať videl, že som vo veľmi zlej forme. V jeden októbrový piatok sa ma opýtal, či som už niekedy cvičil s činkami. Povedal som nie. On mi odvetil aby som zobral peniaze čo som našetril a kúpil si 50kg sadu jednoručiek u Searsa. Ako som odchádzal z jeho kancelárie premýšľal som nad tým, čo mu poviem v pondelok. Vôbec som totiž nemal v úmysle kupovať žiadne činky. Problém bol zjavne v mojej hlave, nie svaloch a s tým by mi činky tak či tak nepomohli. Aspoň na chvíľu to však do mňa vnieslo pocit výnimočnosti. Ani môj vlastný otec sa o mňa totiž nikdy takto nezaujímal. Stále mi to vŕtalo v hlave a tak som sa v sobotu vybral do obchodu a šiel si kúpiť tie činky. Nedokázal som ich však odniesť do maminho auta. Pomocník v obchode mi ponúkol vozík, ale keď mi naň vykladal moje činky, skoro ho prekotilo od smiechu.

Prišiel pondelok a pán P. si ma dal po vyučovaní zavolať do jeho kancelárie. Povedal že mi ukáže ako treba trénovať a dal mi tréningový plán ktorý si pre mňa doma pripravil. Na prvej lekcii sme trénovali nečakané údery na solar. Keď som dokázal zniesť úder, bolo to dobré znamenie že sa niekam dostávame. Onedlho bolo na mne už niečo aj vidieť a každému v škole bolo jasné čo robím. V posilňovni mi pán P. ukázal základné cviky. Sústredil som sa tak silno ako som sa v škole nikdy nesústredil. Nechcel som to pokašlať. Keď som v ten večer prišiel domov začal som hneď cvičiť.

Týždne plynuli a z času na čas keď sme sa s pánom P. stretli na chodbe školy zasadil mi takú ranu, že všetky moje knihy lietali vzduchom. Ostatní študenti nevedeli čo si majú myslieť ale on sa ma tým snažil len udržiavať v strehu. Čas ubiehal a ja som silnel. Postupne som začal na moje činky pridávať aj prvé závažia. Vnímal som silu narastajúcu v mojom vnútri. Cítil som ju.

Pred vianočnými prázdninami som šiel do triedy a zrazu sa objavil pán P. a udrel ma do hrude. Zasmial som sa a pokračoval v ceste. Povedal mi " škoda chlapče že si sa práve v tento moment nevidel". Prišiel som domov a bežal do kúpeľne kde som si zodvihol tričko. Videl som telo , nebola to už len schránka na môj žalúdok a srdce. Moje bicepsy boli vyduté. Môj hrudník mal definíciu. Cítil som sa silný. Bolo to prvý krát čo si pamätám, že som bol na seba hrdý. Niečo som dokázal a nikdy nikto mi to už nezoberie. Nemohol by si mi už povedať ani hovno.

Trvalo mi roky než som dokázal naplno oceniť lekcie, ktoré som sa naučil od železa. Myslieval som si, že to je môj nepriateľ. Vnímal som to tak, že som sa pokúšal zdvihnúť niečo, čo nechcelo byť zdvihnuté. Bol som silný. Keď sa železo nechcelo pohnúť zo zeme, bola to v podstate pre mňa tá najlepšia výzva. Vtedy som to tak ale ešte nevnímal. Ak by mi činka hneď na prvý krát vyletela a prerazilo strop, nenaučila by ma nič. To je spôsob akým dokáže rozprávať. Hovorí ti, že materiál s ktorým robíš je ten, ktorému sa chceš podobať. Ten ktorému nerozumieš a robíš proti nemu, bude vždy robiť proti tebe.

Bolo to niekedy po mojej dvadsiatke čo som sa naučil, že tréning môže byť pre človeka výborný dar. Naučil som sa, že nič dobré nepríde bez práce a určitého prídelu bolesti. Keď dokončím sériu po ktorej sa trasiem, viem o sebe viac. Keď sa mi stane niečo zlé, viem že to nemôže byť horšie ako tento tréning.

Snažil som sa bojovať s bolesťou, ale postupom času mi to došlo: bolesť nie je môj nepriateľ; je to moje volanie na veľkoleposť. Keď pracujete - cvičíte so železom, musíte vedieť presne interpretovať bolesť. Väčšina zranení spojených so železom majú totiž priamu súvislosť s Vaším egom. Raz som strávil pár týždňov zdvíhaním váh na ktoré moje telo nebolo pripravené a následne pár mesiacov zdvíhaním ničoho ťažšieho ako vidlička. Skús zdvihnúť niečo na čo nie si pripravený a železo ti dá malú lekciu v zdržanlivosti a seba ovládaní.

Nikdy som nestretol naozaj silnú osobu, ktorej by chýbal rešpekt k samej sebe. Myslím, že veľa vnútorne a navonok riadeného pohŕdania sa samo nominuje na sebaúctu: myšlienka pozdvihnutia samého seba tým, že vyleziete niekomu na plecia namiesto toho aby ste to urobili sami. Keď vidím chalanov ako cvičia zásadne kôli zovňajšku, vidím márnivosť ukazujúcu ich v tom najhoršom svetle. Prídu mi ako kreslené postavičky reklamy na nerovnováhu. Sila sa totiž zobrazí v každom z nás cez charakter. To je rozdiel medzi namakanými vyhadzovačmi, ktorý sa cítia silný ubližovaním iným a pánovi Peppermanovi.

 

 

Hnery Rollins - The Iron

 


Svalová hmota sa nie vždy rovná sile. Sila je láskavosť a senzitivita. Sila je pochopenie rovnováhy fyzična a emočna. Prichádza to z tela, z duše, zo srdca.

Yukio Mishima povedal, že by nedokázal zabaviť romancou keby nebol silný. Romanca je tak silný a naplňujúci pocit, že oslabené telo nedokáže tento pocit dlho udržať. Najviac romantických myšlienok mám práve keď som so železom. Raz som bol zamilovaný do ženy a moje najintenzívnejšie myšlienky som jej venoval práve vtedy, keď mojim telom prechádzala bolesť z tréningu.

Všetko vo mne ju chcelo. Moja láska k nej bola taká silná, že sex bol iba úlomok celej mojej túžby. Bola to druhá najsilnejšia láska akú som kedy cítil. Žila však ďaleko a ja som ju stretával len málo kedy. Tréning bol pre mňa zdravým spôsobom ako narábať so samotou. Do dnešného dňa počúvam pri tréningu balady.

Uprednostňujem tréning osamote.

Umožňuje mi to sústrediť sa na lekcie, ktoré ma pre mňa železo pripravené. Naučiť sa z čoho som zložený je vždy dobre strávený čas a nenašiel som lepšieho učiteľa. Železo ma naučilo ako žiť. Život ťa dokáže vyviesť z miery. Podľa toho ako sa v posledných dňoch vyvíja celý svet je zázrak, ak sa z teba ešte nestal blázon. Ľudia sa oddelil od svojich tiel. Už dlho nie sú jeden celok.

Vidím ich pohybovať sa z kancelárie do áut a do ich predmestských domovov. Sú neustále v strese, strácajú pokojný spánok, jedia nezdravo a správajú sa zle. Ich egá si robia čo chcú, sú motivovaní tým, čo im pravdepodobne raz spôsobí masívny infarkt. Potrebujú železnú myseľ.

Počas rokov som kombinoval meditáciu, akciu a železo do jednej sily. Verím, že ak je telo silné, myseľ má silné myšlienky. Čas strávený ďaleko od železa degeneruje moju myseľ. Váľam sa v tučnej depresii. Moje telo vypína moju myseľ.

Železo je to najlepšie antidepresívum, aké som kedy našiel. Neexistuje lepšia cesta akou bojovať so slabosťou ako je sila. Akonáhle sú myseľ a telo prebudené a pripravené využívať svoj pravý potenciál, už nie je cesty spä.

Železo nikdy neklame. Môžeš ísť a počúvať všetky druhy rečí, počúvať, že si boh alebo úplný bastard. Železo ti naloží vždy len pravú nádielku. Železo je výborný referenčný bod a vševediaci rozdávač perspektív. Vždy je tu pre teba ako maják v absolútnej tme. Zistil som, že železo je môj najlepší priateľ. Nikdy na mňa nekričí, nikdy odo mňa neutečie. Priatelia prichádzajú a odchádzajú. Ale sto kilogramov bude vždy sto kilogramov.

 

 

Autor: Henry Rollins

Zdroj: Details Magazine

facebook instagram google+ youtube